Prechádzal som sa po zabudnutej ceste, ktorá bola preseknutá nedokončenou diaľnicou. Nedalo sa ísť ďalej. Tak som si zvolil inú trasu, kade som ako dieťa chodil pešo 5-10 km každý víkend. Nedalo sa to vydržať. Vtedy dve tri autá za hodinu. Teraz jedno auto za druhým. A označenie C pre cyklistov len utvrdzovalo ľudí, že sa musia vrátiť, že je to cesta smrti a nie cyklomagistrála ako je to honosne označené. Nie sú cyklochodníky na pokojných lúkach, popri ceste, kde môžete prejsť s rodinou a spoznávať krajinu okolo. Koľko áut zasmradí prírodu, koľko áut len jeden človek používa, koľko áut nie je ekologických. Stretnem kamaráta a pýtam sa ho či sa dá prejsť blízky turistický chodník a dostať sa mimo hluku áut a mimo cestu, kde si musím dávať pozor pred nezodpovednými vodičmi. Hovorí že chodník je zarastený po pás trávou a budem mať veľký problém sa prebrodiť. Ako rád som pár dní v Rakúsku a na Morave, kde turistický chodník vždy niekto udržuje a v dedine, meste je niekto konkrétne za údržbu zodpovedný. Na Slovensku také niečo chýba. Dokonca je aj veľa parkov a záhrad, ktoré sú po kolená alebo po pás zarastené trávou. A to môj dedo pravidelne chodil kosiť lúku za dedinou, kam sa deti chodili hrať počas leta s loptou, či malými loptičkami, formičkami… Akoby spoluzodpovednosť ľudí za prostredie vychladla. Každý je zavalený prácou a nemá na nič čas. No opakujúce sa chyby počas dlhých rokov sa vracajú ako bumerang. Krásna príroda sa stráca pred očami. Smetiská a odpad s plástov sa rozširujú ako rakovina a dostávajú sa už aj do potravinového reťazca a do organizmu človeka. Ako ľudia sa zabúdame sústrediť na to podstatné a to nám čím ďalej tým viac uniká a stráca sa. Dedko ktorého som nedávno stretol bol ako balzám na dnešnú dobu: Zbiera a suší bylinky, umýva sa v potoku, chová kravu a ovce, pečie chlieb, učí sa harmóniu od prírody, číta bibliu. Ak sa vrátime k podstate života, k dobrému vzťahu s prírodou, prestaneme mať depresie a psychické problémy, narušené deti narušený život a iné pseudodigitálne problémy a závislosti. Chaos a poriadok. Dva protipóly. Ten jeden ekologický sa dotýka celého života, rodiny, práce, spoločnosti i novej generácie. Nie je hodina dvanásta, je už pár minút po dvanástej. Preto zachrániť lesy, vyčistiť pramene a potoky, udržiavať parky a záhrady je našou prvoradou povinnosťou. Svet v ktorom žijeme sa mení, no ak sa nezačnú urgentne riešiť tieto prvé základné otázky životného prostredia ďalšia generácia už bude mať okolo seba len púšť. Malé iniciatívy a spolky obnovy parkov, záhrad a studničiek a obnovy hradov sú malou nádejou, ku ktorej sa môžete pridať aj vy vo svojom okolí kde žijete, kde pracujete, kam radi chodíte. Leto prichádza a je to vhodný čas niečo vyčistiť, opraviť, usporiadať. Chce to malý impulz a odvahu začať alebo pridať sa k niekomu ekologickému, kultúrnemu, chrániacemu prírodu a človeka zároveň.
Celá debata | RSS tejto debaty